Bratislava obstaráva flexibilný a čitateľný územný plán

Bratislava obstaráva flexibilný a čitateľný územný plán

Miera verejnej participácie v princípe otvorenej samosprávy, zmeny a metodika tvorby územného plánu, podpora investičných zámerov zo strany mesta – týmito tematickými smermi sa uberala ďalšia časť diskusie nazvanej Rozvoj a stratégia mesta Bratislava, ktorú náš internetový časopis usporiadal minulý týždeň. Ako na úvod tematického bloku zdôraznil primátor hlavného mesta Milan Ftáčnik, snaha samosprávy celkovo zmeniť klímu a pri maximálnej transparentnosti zapájať obyvateľov do rozhodovania je nepopierateľná.

Ambícia byť regionálnou európskou metropolou

„Systém zastupiteľskej demokracie zahŕňa aj prvky verejnej participácie. Našou stratégiou je vytvoriť priestor na informovanie. Ďalším nástrojom je participatívny rozpočet, aby občania spolurozhodovali o tom, na čo pôjdu verejné peniaze,“ podotkol primátor. Podľa neho by sa mali všetky investičné zámery zverejňovať. „Musíme vytvoriť mechanizmus vo vnútri mesta, v ktorom bude aj istý podiel verejnosti. Chceme iniciovať, aby poplatky za podanie investície boli vyššie ako v prípade trebárs rodinných domov.“

Na otázku podpredsedu Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) Iva Nesrovnala, ako napreduje vedenie mesta v zavádzaní systému dvoch pečiatok (schvaľovanie nielen zo strany Bratislavy, ale aj mestských častí), Ftáčnik odvetil, že dve pečiatky ešte nemajú formálnu podobu. V realite sa ich pokúšajú naplniť tak, že keď dostanú územné rozhodnutie, ihneď informujú mestskú časť. „Myslím si, že nie je dôležité, čo si o tom myslím ja. Chceme byť regionálnou európskou metropolou – územný plán predpokladá do roku 2030 mesto pre 600 až 650-tisíc obyvateľov,“ reagoval primátor na otázku, čo si myslí o územnom rozvoji Bratislavy.

Ťaživé dedičstvo samosprávy mesta a jeho častí

Zároveň však upozornil, že spoliehať sa na územný plán, ktorý bude prijatý o 5–6 rokov, nemožno. „Treba neustále vyrábať nové a nové zmeny a doplnky, aby nás takto rigidne neusmerňoval. Samozrejme, v takých medziach, rozsahu a tempe, v akých nám to umožňuje zákon,“ povedal Ftáčnik. Ako na porovnanie uviedol, vo Viedni ho menia 10-krát, niekedy dokonca až 20-krát do roka. Zásadnou novinkou v našich pomeroch je, že v lete magistrát prezentoval výzvu, aby sa k územnému plánu formou podnetu vyjadril ktokoľvek.

„Treba povedať, že dedičstvo je ťaživé. Magistrát a mestské časti doteraz spolu nekomunikovali, respektíve komunikovali cez Krajský stavebný úrad, čo už bolo o nejakých nezhodách alebo zvadách,“ začala bratislavská hlavná architektka Ingrid Konrad svoj výklad, ako si predstavuje zmenu metodiky. Každé územie či zóna, ako poukázala, je totiž spracované inou metodikou. Napríklad nie je jasné, či sa pod výškou zástavby myslí úroveň rímsy alebo atiky. Zmeny a doplnky číslo tri podľa nej riešia, aby sa v územnom pláne zabezpečila kostra nosného dopravného systému. „Paralelne obstarávame nový – flexibilný územný plán, urobený jednoduchou, jasnou a čitateľnou formou,“ informovala Konrad.

Hlavný architekt si určí, akú váhu na seba zoberie

Na nadhodenú otázku o vlastnom postavení poznamenala, že v zákone o hlavnom meste, ako aj v štatúte by sa mala odrážať nielen existencia hlavného architekta, ale aj jeho kompetencie, vrátane právomoci vstupovať do rokovania s investormi. „Páni investori, vy ku mne prichádzate s tromi štvrtinami pravdy a kvôli jednej štvrtine sa potom musíme schádzať znovu,“ popísala Konrad bežnú prax vo svojom úrade. Ako dosvedčil aj vedľa nej sediaci primátor Ftáčnik, v minulom volebnom období mu ako poslancovi mestského zastupiteľstva hlas hlavného architekta chýbal.

„Je na ňom, akú zoberie na seba váhu. Ja som sa za celých 12 rokov pôsobenia v Hamburgu do svojich kompetencií pozrel len asi dvakrát. Vysvetliť obsahovo verejnosti i médiám zámery územného plánu, to vytvára pre hlavného architekta mesta ďalší inštrument, ktorým sa zvyšuje jeho váha. Ak je odborne kompetentný aj magistrát, tam vzniká veľké pole pôsobnosti,“ vysvetlil poradca primátora pre územný rozvoj Peter Gero, ako vidí pozíciu hlavného architekta on.

Skúšobným kameňom cezhraničný projekt BAUM

Bratislava je dnes podľa neho v podobnej situácii, v akej boli Helsinki v 70. rokoch. Tie si vypracovali „metodiku postupných krokov“. Keďže voči peším zónam, ktoré sa tam začali vytvárať, vznikalo veľa skepsy, mesto sa preorientovalo na čiastkové projekty, ktoré sa pomaly akoby približovali k cieľu. „Takýto postup by som navrhol pre Petržalku. Chorvátske rameno a sčasti aj Starý most by som provizórne otvoril pre verejnú dopravu,“ priblížil svoju víziu Gero.

„S podnikateľmi, ktorí chcú rozvíjať toto mesto, chceme byť dobrými partnermi, keď nechcem povedať priateľmi,“ povedal primátor Ftáčnik v súvislosti so selektívnym prístupom k investíciám, o ktorom sa hovorí v Stratégii rozvoja hlavného mesta SR Bratislavy. Pokiaľ ide o cezhraničnú spoluprácu, dotkol sa aj nového projektu BAUM, ktorý rieši koordináciu územného rozvoja hlavného mesta SR a rakúskeho pohraničia (obcí zo spolkových krajín Dolné Rakúsko a Burgenland), gravitujúceho údajne viac k Bratislave.

„Projekt BAUM nám prešetrí, ako si s tým Dolným Rakúskom poradíme,“ povedala hlavná architekta na okraj toho, že Viedeň sa nevie dohodnúť s Dolným Rakúskom ohľadom sídelného rozvoja v záujme toho, aby sa nerodili aglomeračné celky. Ako dodala, keď niekto občas povie, že Bratislava je malá Viedeň a Viedeň zase veľká Bratislava, nie je to celkom tak. „Medzi Bratislavou a Viedňou je niečo, čo nás tam nepustí. Rakúšania sú veľmi precízni,“ skonštatovala a pridala názor, že synergiu oboch metropol mohla posunúť dopredu spolupráca medzi bratislavským letiskom a viedenským Schwechatom. Tým, že sa tam ide stavať tretia pristávacia dráha, je však táto predstava podľa Ingrid Konrad minulosťou.

Ilustračné foto – Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy