Cestovný ruch napomáha všestrannému rozvoju regiónu

Cestovný ruch napomáha všestrannému rozvoju regiónu

Na tomto závere sa zhodli účastníci minulotýždňovej regionálnej konferencie Investičný potenciál Ružomberka a liptovskej oblasti, ktoré v hoteli Kultúra zorganizoval internetový časopis Stavebné fórum.sk. V turistickom rezorte spolupracujú medzi sebou tri mestá: Ružomberok, Liptovský Mikuláš a Liptovský Hrádok. Zastupujú jedinečný región na severe Slovenska, charakteristický rozmanitosťou prírody, kontrastom vysokých štítov, zelených lúk a pasienkov, čo vytvorilo predpoklady pre najväčšie prírodné ihrisko na Slovensku.

Liptov je slovenskou turistickou destináciou číslo jeden v zime aj v lete a „zelenou arénou“ plnou prírodných krás, adrenalínu, živého folklóru, tradície, histórie, kultúry a jedinečnej gastronómie. Sú tu vhodné podmienky na rôzne športy či atrakcie. V zime je zase rajom pre lyžiarov a snowboardistov. Jedinečnosť Liptova spočíva aj v tom, že po aktívnom relaxe ponúka oddych v teplých termálnych prameňoch akvaparkov. Takto ho charakterizujú rôzne propagačné materiály.

Liptov: pobytové balíky pritiahli turistov aj tržby

Združenie cestovného ruchu – Klaster Liptov – je prvou organizáciou destinačného manažmentu (DMO) na Slovensku a spoločnou marketingovou centrálou pre destináciu Liptov. Združuje subjekty verejného a súkromného sektora s cieľom jednotnej propagácie regiónu. Na začiatku mal 7 členov, dnes je ich 24 a ukazuje sa, že do konca roka pribudnú ďalší. „Naším najúspešnejším produktom je Liptov Region Card – špeciálna karta na zľavy, prvá svojho druhu a zároveň najpoužívanejšia na Slovensku. Jej majitelia majú nárok na polovičné zľavy na vyše 50 najväčších atrakciách a výletných miestach regiónu. Kartu si obľúbili návštevníci regiónu a do konca januára ju využilo vyše 16-tisíc turistov,“ informoval riaditeľ Klastra Liptov Ján Gemzický.

Hospodárska kríza zasiahla aj strediská cestovného ruchu – niektoré z nich skrachovali. V Liptove sa tomu podľa Gemzického vyhli. Naopak, krachli strediská ako Oščadnica na Kysuciach, veľké ťažkosti majú hotely v Bratislave či developeri vo Vysokých Tatrách. V 1. až 3. štvrťroku 2010 počet turistov, ktorí v Liptove prenocovali, oproti rovnakému obdobiu roka 2009 vzrástol. Niektorí majitelia zariadení sa ponosujú, že v minulosti boli vytvorené dohody medzi prevádzkovateľmi akvaparkov a lyžiarskymi strediskami, ktoré však klaster zrušil. Teraz musia akceptovať príslušné zľavy a nemôžu napríklad operatívne zvýšiť ceny za ubytovanie, ktoré sú porovnateľné s cenami v zahraničí.

„Poskytnúť zľavu nie je povinné ani pre strediská ani pre ubytovateľov. Je to dohoda. Tento princíp pobytových balíkov bol zavedený už minulú zimnú sezónu a osvedčil sa. V tomto roku sme ako nositeľa pobytových balíkov zvolili Liptov Region Card, princíp ostal ten istý a trikrát vzrástol počet dobrovoľne zúčastnených ubytovateľov. O tom, čo je dobré, rozhodne turista. A ten ukázal, že chce dobrý balík služieb za dobrú cenu,“ zdôraznil Ján Gemzický.

Ukazuje sa, že bez koordinácie subjektov a zreálnenia cien lístkov v lyžiarskych strediskách nebude viac návštevníkov. Tam, kde spoločné skipasy a balíky služieb už do praxe zaviedli, zaznamenali prevádzkovatelia lyžiarskych stredísk s ubytovateľmi v čase krízy zvýšený počet turistov aj tržieb. V Liptove sa pobytové balíky predávajú veľmi dobre. V januári ich bolo 13-tisíc, v lete budú zamerané na akvaparky a letné aktivity. Vedenie Žilinského kraja podporuje klaster aj tým, že sa môže zúčastňovať na výstavách.

Cieľom je optimálny model spolufinancovania

Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja pripravuje nový zákon, nadväzujúc na prijatú novelu 91/2010, ktorou sa posunula účinnosť zákona od 30. 11. 2011. Na základe kvalifikovaných analýz a diskusií s dotknutými subjektmi turizmu sa vytvorí optimálny model spolufinancovania zo strany štátu. Tí, čo podnikajú v cestovnom ruchu, dostanú peniaze od štátu v budúcom roku v súlade s pôvodnými zámermi. Zákon o podpore cestovného ruchu bude konkurencieschopný v európskom prostredí.

Zamestnávatelia, živnostníci, drobní a príležitostní poskytovatelia služieb v tomto odvetví budú môcť po vytvorení potrebných legislatívnych podmienok dosiahnuť výrazne lepšie výsledky. Ministerstvo hľadá riešenie pre rozvoj jednotlivých regiónov na Slovensku. „Vláda nám môže pomôcť práve týmto zákonom, ktorý deklaruje štruktúru orgánov, ktoré budú zabezpečovať rozvoj turistiky na Slovensku. Od vládnej úrovne až po nás. Zákon definuje postavenie orgánov takýchto inštitúcií a to, kto môže byť ich členom. Dôležité bude aj financovanie cestovného ruchu,“ dodal šéf Klastra Liptov Gemzický.

Ružomberok podľa viceprimátora Stanislava Bellu s klastrom Liptov spolupracuje výborne. Blízko je Bešeňová a pamiatková rezervácia ľudovej architektúry Vlkolínec (v zozname Svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO). Mesto napĺňa cezhraničnú spoluprácu s moravským Kroměřížom.

Pre turistov ponúka Tatralandiu Holiday Resort mesto Liptovský Mikuláš. Má bohaté tradície, výrazné prírodné a kultúrne dedičstvo. Okrem toho výborné možnosti pre rôzne druhy športu a je napojené na diaľnicu D1. Podľa viceprimátora Jozefa Repaského sú financie v katastrofálnom stave, vo všetkých výdavkoch sa bude musieť šetriť. Vedenie mesta plánuje dať na propagáciu, prezentáciu a cestovný ruch o takmer štvrť milióna eur menej. Do kultúry a športu dá menej o vyše milión a viac ako pol milióna chce ušetriť na mzdách a prevádzke. Múzeá a galérie budú otvorené kratšie, na niekoľko mesiacov v roku pravdepodobne zavrú aj športoviská ako zimný štadión či mestskú plaváreň.

Podľa primátora Liptovského Hrádku Branislava Trégera mesto má tradíciu v drevospracujúcom a elektrotechnickom priemysle. Tento sektor dnes rozvíjajú investori z Nemecka a USA. Pre novú výstavbu bytov využije dve zóny, ktoré už zastupiteľstvo schválilo.

Ružomberok stavil na technické pamiatky a Vlkolínec

Cech ružomberských architektov vznikol v roku 2009 z iniciatívy skupiny mladých architektov. Primátor mesta reagoval na otázky jeho budúceho rozvoja, územného plánu a zmeny na poste hlavného architekta. „Pretrvávajúce problémy na oddelení územného rozvoja a plánovania na mestskom úrade a množstvo chybných rozhodnutí vyústili do potreby vytvoriť profesijnú organizáciu, ktorá by slúžila ako nezávislý konzultačný orgán primátora a mestského zastupiteľstva. Združenie sme zaregistrovali v Slovenskej komore architektov a v Spolku architektov Slovenska pod historickým názvom: Cech architektov mesta Ružomberok. Tento názov reaguje na historickú tradíciu cechov v našom meste,“ povedal cechmajster Martin Bišťan.

Cech v ostatnom čase výrazne pomohol v riešení niektorých úloh. Mal pripomienky k územnému plánu Ružomberka, protestoval proti asanácii vstupu do MONDI SCP, ktorého autorom bol Michal Maximilián Scheer – architekt európskeho významu. Chce naštartovať nové projekty a riešenia takzvaných bielych miest , ako je územie okolo Revúcej a závodu SOLO, kasární či železničnej a autobusovej stanice vo väzbe na centrum mesta. „V Ružomberku pracujeme na novom územnom pláne, ktorý však nerieši opustený areál bývalých Bavlnárskych závodov ako novú priemyselnú zónu. Chceme, aby návštevníkov Ružomberka nevítali komíny bývalých bavlnárskych závodov a Mondi,“ informoval hlavný architekt mesta Jozef Jurčo.

Iveta Niňajová, autorka stratégie rozvoja cestovného ruchu mesta Ružomberok dodala, že mesto má priemyselný charakter, čo je výhodné pre technickú turistiku. Sú tu výnimočné technické pamiatky, na čo treba staviť pri rozvoji jeho cestovného ruchu. V stratégii sú identifikované 4 rozvojové zóny: Nábrežie Váhu a Revúcej, PRĽA Vlkolínec a okolie, historické centrum mesta a Hrabovská a Čutkovská dolina. Práve Námestie Andreja Hlinku má tvoriť „genius loci“ Ružomberka. Vízia do roku 2014 znie: „Koncepčne využívať návštevnosť UNESCO destinácie Vlkolínec ako brány do zeleného okolia Ružomberka a jeho oživeného historického centra, kde aktívni občania a podnikatelia spolupracujú na postupnej zmene imidžu priemyselného mesta na mesto trvalo udržateľných foriem cestovného ruchu – ekoturizmu a kultúrnemu turizmu.“

Foto – Klaster Liptov, Mapka – Stratégia rozvoja cestovného ruchu mesta Ružomberok

1. Združenie Liptov na 17. medzinárodnom veľtrhu cestovného ruchu ITF SLOVAKIATOUR v dňoch 20. až 23. 1. 2011 v Bratislave
2. Prezentácia Liptova na festivale vo Východnej
3. Mapka Liptovského regiónu
4. Región Liptov na Międzynarodowom Festiwale Folkloru Ziem Górskich v Zakopanom