16. 9. 2009

Európa 2010 a 2011: Boom výstavby nákupných centier minulosťou

Najnovšia – septembrová správa European Shopping Centre Development uznávaného lídra globálnych prieskumov v odbore komerčných nehnuteľností Cushman & Wakefield (C&W) neveští pre maloobchodný sektor nič dobré: v roku 2010 upadne výstavba nákupných centier do najnižších hodnôt za posledných päť rokov – odhad je 7 miliónov m2 dokončených nových plôch. Zdrvujúci úder uštedrí celosvetová kríza retailu až v roku 2011, keď sa v celej Európe predpokladá iba 5 miliónov m2, čo bude asi najhorší výsledok od roku 2003.

Kontinentálny rekord v raste drží Rusko

Európska bilancia za minulý rok hovorí, že v 310 projektoch sa po celom kontinente otvorilo 9 miliónov m2 nových nákupných plôch. Ako najaktívnejší trh západnej Európy na tomto poli zažiarila Veľká Británia s 840-tisíc m2 nových nákupných plôch. Najvyšší nárast zaznamenali v poradí Rusko, Turecko, Veľká Británia, Španielsko a Rumunsko. V percentuálnom vyjadrení nárastu si však najlepšie počínali Bulharsko (76) a Rumunsko (63).

Kým od roku 2008 počuť ustavične jedno a to isté slovo – pokles, ani štatistika za tento rok nevyzerá podľa C&W povzbudzujúco. Európa má byť bohatšia o 8,7 milióna m2 nových plôch (-5%), v 1. polroku 2009 ich však v 115 nových nákupných komplexoch otvorili iba 3,1 milióna (-18%). Pritom nie je isté, či sa spomaľovanie smerom k horizontu ďalších rokov definitívne zastaví.

Kontinentálny rekord získalo aj v tomto smere Rusko, kde za prvých šesť mesiacov tohto roku pribudlo 580-tisíc m2, po ňom Taliansko (370-tisíc m2). Z hľadiska projektov s plánovaným otvorením do konca roka 2010 drží zas prvenstvo Turecko (2 milióny m2), na druhom mieste je najrozľahlejšia krajina sveta (1,8 milióna m2).

Francúzsko ako západoeurópsky šampión je trochu špecifické – zamierava sa na projekty strednej kategórie v menších mestách. Dnes už nie je vari nijakým prekvapením, že najväčší percentuálny nárast preukážu zrejme Bulharsko, Lotyšsko a Rumunsko – postsocialistické ekonomiky vyznačujúce sa prudkou dynamikou rozvoja.

Plánované projekty nákupných centier (august 2009 – december 2010)

Krajina m2 Nárast celkovej plochy
1. Turecko 2,076,367 41.8%
2. Rusko 1,815,000 19.5%
3. Francúzsko 1,172,405 7.5%
4. Taliansko 867,625 7.1%
5. Poľsko 789,130 12.3%
6. Rumunsko 681,229 33.6%
7. Bulharsko 496,075 254.8%
8. Španielsko 470,972 4.8%
9. Vel. Británia 454,415 2.9%
10. Nemecko 359,540 2.8%
14. Slovensko 234,896 28.6%
17. Česko 150,000 7.6%

Novo otvorené nákupné centrá (január 2009 – jún 2009)

Krajina m2 Nárast celkovej plochy
1. Rusko 578,717 6.6%
2. Taliansko 370,379 3.1%
3. Turecko 284,932 6.1%
4. Poľsko 246,100 4.0%
5. Portugalsko 166,825 6.3%
6. Nemecko 166,300 1.3%
7. Holandsko 165,500 2.9%
8. Rumunsko 151,946 8.1%
9. Ukrajina 150,000 7.3%
10. Francúzsko 119,955 0.8%
17. Česko 46,500 2.4%
22. Slovensko 33,000 4.2%

Zdroj: Cushman & Wakefield

Slovensko: nový priestor v regionálnych strediskách

„Národná bilancia“ nepôsobí až tak pochmúrne: v prospech Slovenska za polročné obdobie hovorí číslo 33-tisíc oproti iba 46 500 m2 nových nákupných plôch na dvojnásobne väčšom českom trhu. V 1. polroku 2009 dosiahla tak celková nákupná plocha na Slovensku hodnotu takmer 150 m2 na tisíc obyvateľov, teda 70 % európskeho priemeru. Po očakávanej novej výstavbe v rokoch 2009 a 2010 sa tento indikátor ešte zvýši: na takmer 85 %. Pokiaľ by sa všetky projekty avizované na nasledujúceho poldruha roka dokončili v termíne, potom by v SR pribudlo 235-tisíc m2 a v ČR 150-tisíc m2 nových nákupných plôch, zdôrazňuje správa C&W v časti týkajúcej sa oboch nástupníckych štátov bývalého Česko-Slovenska.

„Výstavba nových nákupných centier na Slovensku za rok 2009 a 2010 je odrazom minulého optimizmu developerov, ktorí našu krajinu objavili neskôr ako iné a zamerali sa najmä na Bratislavu, Nitru a Žilinu,“ hovorí Alexander Rafajlovič, vedúci oddelenia výskumu z pražskej pobočky C&W. Na rozdiel od Česka sa tu developerské aktivity podľa neho orientujú skôr na výstavbu nákupných parkov. Nezačatým alebo odloženým projektom nedáva veľkú nádej: tie, ktorých výstavba nebola do tejto chvíle zahájená, budú len ťažko schopné otvorenia v roku 2010 a ich developeri budú mať ťažšiu vyjednávaciu pozíciu s nájomcami. Pripomeňme údaje z nedávnej správy CB Richard Ellis, podľa ktorej prekročila plocha maloobchodných parkov v SR ku koncu vlaňajška 110-tisíc m2, no tento rok treba kvôli posunutiu viacerých projektov čakať dokončenie iba 40-tisíc m2.

Voľný priestor pre nové projekty vo frekventovaných lokalitách regionálnych stredísk na druhej strane nepopiera Andrew Thompson, managing partner C&W Services Slovakia. Zahraniční developeri vstupujúci na slovenský trh už totiž zavetrili absenciu tohto formátu mimo metropoly, prípadne Trnavy, Trenčína a Nitry. No dnes majú financie i nájomcov isté iba tie najkvalitnejšie projekty, vďaka čomu má podľa neho dôjsť k výraznému stlačeniu ponuky. A z toho môžu developeri a investori v budúcich rokoch iba vyťažiť.

Prehľad najvýznamnejších projektov obchodných centier na Slovensku – 2009

Projekt Mesto Plocha v m2 Poznámka Stav
OC Galéria Košice Košice 16.500 rozšírenie vo výstavbe
OC Galéria Mlyny Nitra 25.000 otvorené
Madaras Spišská Nová Ves 11.500 otvorené
Centro Nitra Nitra 7.000 rozšírenie otvorené
Laugaricio Trenčín 26.000 otvorené

Prehľad najvýznamnejších projektov obchodných centier na Slovensku – 2010

Projekt Mesto Plocha v m2 Poznámka Stav
Eurovea Bratislava 60.000 vo výstavbe
Shopping Palace II Bratislava 34.000 rozšírenie vo výstavbe
Aupark Žilina Žilina 25.000 vo výstavbe
OC Hrad Žilina 19.000 vo výstavbe

Budúcnosť nespočíva výlučne v kvantite

Aká je teda prognóza prežitia a prosperovania maloobchodného sektoru? Ako sme už písali, hoci od sprísnenej úverovej politiky bánk zaostal v náraste výnosov nehnuteľností najvyššej kategórie (prime yield) len o 4 bázické body za kanceláriami (+ 7) a ešte viac za priemyslom (+ 15), tešil sa paradoxne najväčšej stabilite. Vysvetľuje to jeho relatívne najnižšia rizikovosť a najvyššia miera dôvery developerov či majiteľov, ktorí sa do priveľkých predajných transakcií nijako nehrnú.

Budúcnosť nákupných centier však nespočíva len v ich kvantitatívnom rozmachu. Percentá či metre štvorcové nie sú samospasiteľné: pokiaľ sa doterajšie turbulencie v spotrebiteľských náladách a maloobchodných prenájmoch v dôsledku globálnej recesie nezastavia, ďalším shopping centrám v strednej Európe ruže nepokvitnú. Jedno je pritom zaručene isté: taký boom výstavby nákupných komplexov, akého sme boli v ostatných rokoch u nás aj inde svedkami, je už nenávratnou minulosťou.

Ilustračná vizualizácia (Shopping Palace II Bratislava) – Architekt Brunner

Tabuľky a údaje – Cushman & Wakefield