Iba desatina slovenských firiem používa procesy BIM

Iba desatina slovenských firiem používa procesy BIM

BIM aktuálne používa desatina slovenských stavebných firiem, jeho povinné zavedenie u štátnych zákaziek by uvítala tretina spoločností. Hlavnou výhodou zavedenia BIM je, podľa riaditeľov, zjednodušenie spracovania rozpočtu. V súčasnej dobe je iba 7 percent stavieb realizovaných formou PPP, pritom, by firmy uvítali možnosť na podobných projektoch participovať. Realizácia formou PPP prináša najväčšie zlepšenie v oblasti údržby a prevádzke projektu. Vyplýva to z Kvartálnej analýzy slovenského stavebníctva Q2/2018 spracovanej analytickou spoločnosťou CEEC Research v spolupráci s Považskou cementárňou, a. s., Ladce.

BIM aktuálne používa desatina slovenských stavebných firiem, jeho povinné zavedenie u štátnych zákaziek by uvítala tretina spoločností. Hlavnou výhodou zavedenia BIM je, podľa riaditeľov, zjednodušenie spracovania rozpočtu. V súčasnej dobe je iba 7 percent stavieb realizovaných formou PPP, pritom, by firmy uvítali možnosť na podobných projektoch participovať. Realizácia formou PPP prináša najväčšie zlepšenie v oblasti údržby a prevádzke projektu. Vyplýva to z Kvartálnej analýzy slovenského stavebníctva Q2/2018 spracovanej analytickou spoločnosťou CEEC Research v spolupráci s Považskou cementárňou, a. s., Ladce.

Procesy BIM, v súčasnej dobe, používa desatina (13 %) slovenských stavebných firiem. Ďalšia tretina (35 %) má o BIM povedomie, ale pri svojej práci ho nevyužíva. Plná polovica (52 %) spoločností, potom, o BIM a jeho využití v stavebníctve, zatiaľ, nepočula. Pritom, povinné zavedení BIM by do budúcna u štátnych zákaziek uvítalo 32 % spoločností (27 % tento krok odmieta a 41 % opýtaných sa nedokázalo rozhodnúť).

BIM je pre všetky

„Nástroj BIM je nepochybne výhodným a praktickým riešením ako pre investora, tak i pre projekčné a realizačné firmy, z pohľadu správy a údržby stavebného objektu. Jeho integrácia do celého procesu by bola prínosom pre všetky zúčastnené strany. Avšak, na povinné prijatie tohto nástroja by sme sa mali pozerať veľmi opatrne, hlavne z hľadiska implementácie do trhového prostredia. Unáhlené zavedenie povinného a komplexného používania BIM by mohlo spôsobiť zníženie konkurencieschopnosti a mať dopad na cenu i predĺženie doby realizácie projektov,“ hovorí Tomáš Kosa, konateľ, HSF System SK. Podobný názor má Ján Záhradník, obchodný riaditeľ, Doprastav, a. s. „Pri súčasných znalostiach o pozitívach a negatívach BIM by som jeho povinné zavedenie neodporučil. Názory na jeho využitie v inžinierskom staviteľstve sú veľmi rozdielne, preto by som počkal na podrobnejšie analýzy a hodnotenia odborníkov.“

Ako hlavnú výhodu zavedenia BIM do procesov firiem uvádzajú riaditelia zjednodušenie spracovania rozpočtu (7,7 bodov z 10, kde desiatka predstavuje maximálny prínos pre spoločnosť). Ďalším prínosom je urýchlenie prípadných zmien v projektovej dokumentácii (7,5 bodov z 10) a eliminácia chýb pri jej tvorbe (7,2 bodov z 10). Najmenej sa zavedenie premietlo do rýchlejšieho spracovania projektovej dokumentácie (6,3 bodov z 10).

Iba necelá desatina (7 %) stavieb, na ktorých sa stavebné firmy podieľali, bola, podľa riaditeľov, realizovaná formou PPP. Polovica (47 %) stavebných spoločností sa, však, domnieva, že by sa touto formou malo na Slovensku realizovať viac stavieb a rovnaká časť (50 %) opýtaných by mala záujem na takýchto projektoch participovať. Proti väčšiemu počtu stavieb realizovaných formou PPP sa, naopak, vyslovila tretina (34 %) stavebných firiem, ďalšia pätina (19 %) sa k otázke nedokázala vyjadriť.

PPP s otáznikmi

„Je predpoklad, že na všetky plánované stavby nebude mať štát dostatok finančných prostriedkov a bude nutné využívať aj iné formy financovania. Jedna z odskúšaných možností sú projekty PPP. Koncern HOCHTIEF má celosvetové skúsenosti s takýmito projektami a rád bude participovať na takýchto projektoch,“ hovorí Miroslav Beka, riaditeľ, HOCHTIEF SK s. r. o. Svoj pohľad pridáva aj Juraj Nagy, riaditeľ, Ústav stavebnej ekonomiky, s. r. o. „Náš názor na PPP projekty je pozitívny, nakoľko sa jedná o komplexné a dlhodobé zabezpečenie investičných celkov, ktoré by iným spôsobom realizácie vytvárali veľký tlak na verejné financie. Verím, že aj naša spoločnosť by mohla na PPP projektoch participovať.“ Opačný názor má Karol Rýznar, riaditeľ, TEBAU. „Som veľmi skeptický pri PPP projektoch. Jednak, ich štát nevie dobre pripraviť a následne vzniká množstvo problémov, za ktoré zaplatia poddodávatelia.“

Pri porovnaní projektov realizovaných formou PPP, oproti realizácii konvenčným spôsobom, zaznamenalo najviac stavebných firiem (45 %) zlepšenie v oblasti údržby a prevádzky. Zlepšenie včasného financovania a možnosti refinancovať avizuje 32 % firiem. Rozdelené sú firmy v názore na kvalitu projektu, kde zlepšenie, pri použití modela PPP, uvádza 23 % a zhoršenie 26 % riaditeľov.

SF/tk