Moderná logistika: od krabíc, k priestoru pre život a prácu

Moderná logistika: od krabíc, k priestoru pre život a prácu

Videli ste už v logistickom centre kaviareň? Alebo veterinárnu kliniku? Obraz modernej logistiky a skladovania sa mení tak dynamicky, že to, čo bolo pred tromi rokmi nepredstaviteľné a luxusné, dnes je vnímané ako medzinárodný štandard. Súčasné trendy v odvetví odhalil jubilejný desiaty ročník Logistic Conference 2016, počas ktorej prezentoval skúsenosti z praxe a prípadové štúdie aj Peter Jánoši, riaditeľ spoločnosti P3 Slovensko.

Od krabíc k priestoru pre život a prácu

Významné podujatie Logistic Conference 2016 hostilo 17. marca v Doubletree by Hilton v Bratislave niekoľko sto účastníkov z branže. Odborníci sa v prednáškach, v panelových diskusiách, ale aj v kuloárnych rozhovoroch zhodli na niekoľkých podstatných trendoch v odvetví. Najvýraznejším je samotná zmena vnímania logistiky a skladovania.

Z pohľadu bežného človeka alebo zamestnanca už odznieva éra sterilných „big boxov“, veľkých „krabíc od topánok“ pri diaľniciach a dopravných uzloch. „Celý logistický sektor ovplyvnila vlna významných inovácií. Dnes sú logistické parky životný priestor, kde ľudia trávia veľa pracovného i mimopracovného času. Snažíme sa, aby sa cítili komfortne, príjemne a mali vybudované sociálne zázemie. Nutnosťou je dopravná dostupnosť aj hromadnou dopravou a úzka spolupráca so samosprávou. V našich parkoch nájdete bankomaty, kancelárie s gaučami, s obrovskou lobby a recepciou ako z hotela. Na želanie klienta pripravujeme kuchyňu pre tisícku ľudí a stravníkov. V P3 parku v Horných Počernicích je pre zákazníkov nášho klienta k dispozícii kaviareň, v jednom z našich priestorov je aj veterinárna klinika, “ uvádza na margo zmien Peter Jánoši, riaditeľ spoločnosti P3 Slovensko.

Z pohľadu firiem už logistika nie je iba nákladová položka, či samostatné oddelenie, ktoré funguje mimo ostatných procesov. Napríklad marketingové oddelenie pri príprave akciovej ponuky musí kooperovať s logistikou, aby zákazníci dostali tovar včas a v dostatočnom množstve. Trendom je konsolidácia a centralizácia skladov do veľkých logistických HUBov, kde sa procesy koncentrujú doslova pod jednu strechu. Zákazníci, teda nájomníci a vlastníci logistických centier, plánujú v dlhodobom horizonte, rádovo 6 až 10 rokov, a to s dôrazom na procesy, ktoré zabezpečia jednak zníženie nákladov a jednak minimalizujú environmentálnu záťaž.

LED osvetlenie už je štandard

Vďaka inováciám sú moderné technológie lacnejšie a môžu sa tak rozširovať aj do lokalít, kde boli ešte prednedávnom doslova luxusom. Napríklad LED osvetlenie už je dostupné nielen v západných krajinách ako Nemecko alebo Rakúsko, ale aj v strednej Európe, v Poľsku a na Slovensku. Kto ho dnes nemá alebo aspoň neponúka, je mimo hru. Ešte pred tromi rokmi bola jeho návratnosť dlhodobá, na úrovni 6–10 rokov, dnes sa pohybuje od 2 či 3 rokov.

„Dobrým príkladom je inštalácia LED osvetlenia v budove v Poľsku, ktorá má 48 000 m2. Naše výpočty ukazujú, že sme klientovi ušetrili 1 500 000 kWh energie, čo je množstvo, ktoré by postačilo 375 domácnostiam na celý rok,“ povedal P. Jánoši počas svojej prednášky a doplnil: „Štandardom sa stáva aj zvýšený pomer svetlíkov v strope, kedy prísun prirodzeného denného svetla šetrí energiu potrebnú na umelé osvetlenie. Úplne bežné je senzorické a stlmovacie osvetlenie, ktoré dokáže ušetriť až 50 % elektrickej energie. Každé takéto inteligentné riešenie okrem zníženia prevádzkových nákladov zároveň minimalizuje dosah na životné prostredie. Výpočty ukazujú, že len vďaka fotobunkám na vodovodných batériách sme schopní ušetriť 1 200 000 litrov vody za rok, čo je ekvivalent potreby vody pre 16 slonov afrických.“

Sklady s použitím dreva a solárnymi panelmi

Ohľaduplnosť k životnému prostrediu v logistike prestáva byť vnímaná ako prvoplánový marketing. Trvalo udržateľné, teda „zelené“ riešenia sú považované za štandard, lebo majú svoje ekonomické opodstatnenie. Okrem spomínaného osvetlenia alebo vody vstupujú do hry ďalšie faktory. Trendom pri stavbách logistických budov budúcej generácie je a bude napríklad využitie dreva. Vďaka drevenému skeletu je oproti klasickému železobetónovému možné pri výrobe konštrukčných prvkov ušetriť až 462 ton CO2.

„V Prahe sme pri výstavbe haly inštalovali predsunuté izolované mostíky pri nakladacích rampách. Pri vnútornej teplote v budove okolo 12 stupňov dokáže takéto elegantné a pomerne lacné „zelené“ riešenie ušetriť až 20–30 % energie na vykurovanie. Inováciami prešlo i opláštenie budov, napríklad vďaka Kingspan PIR oplášteniu jednej budovy sme predvídame 12 % úsporu na stratách tepla. Pre predstavu ide o množstvo CO2, ktoré vyprodukuje za rok 330 londýnskych dvojposchodových autobusov,“ spomína P. Jánoši a zdôrazňuje: „Zahraničné spoločnosti dnes reflektujú aj na zelené certifikácie, typu BREEAM, a považujú ich za konkurenčnú výhodu a v niektorých prípadoch až za nutnosť. Aj vďaka tlaku zahraničných klientov a inštitúcií sa u nás udomácňujú napríklad solárne panely, systém solárneho ohrevu vody, zadržiavanie dažďovej vody na budovách alebo nabíjacie stanice pre elektromobily.“

Každý klient je špecifický. Len rozloženie podporných stĺpov tak, aby klient mohol komfortne prevádzkovať regálové systémy, dopravníky či manipulačnú techniku, je výsledkom dlhého procesu plánovania a projektovania. Takisto predpokladom úspešnej implementácie úsporných, zelených riešení je znalosť klienta, jeho potrieb a procesov. Napríklad pri nastavení výmeny vzduchu a tepla okrem opláštenia a izolácie je potrebné zohľadniť tiež procesy, vzduchotechniku, rekuperáciu a podobne.