Pozemok nie je všetko, ale investovať doň sa vždy oplatí

Pozemok nie je všetko, ale investovať doň sa vždy oplatí

V časoch globálnej neistoty a najväčšieho rozkolísania hodnôt, aké svet za ostatných osemdesiat rokov zažil, úvahy špekulatívneho typu ustupujú do úzadia a vytláčajú ich čoraz bytostnejšie pohnútky dané základným inštinktom prežitia. Pozornosť sa opäť raz upriamuje na komoditu, ktorá mala pre ľudstvo od čias primitívnych až po vyspelú súčasnosť stabilné a kľúčové miesto v rebríčku materiálnych hodnôt (dá sa povedať, že v deviatich prípadoch z desiatich bola skutočnou príčinou vzniku vojen). Pozemok však dnes už neznamená iba základné parametre – polohu, veľkosť a tvar, ktorými sa vždy zhodnocoval. Jeho výber, kúpa, predaj, prenájom, trhové ocenenie či právne ošetrenie vlastníctva predstavujú v modernej dobe taký zložitý komplex problémov, že tvoria pomaly samostatnú náuku.

Uplynulé diskusné stretnutie internetového časopisu Stavebné fórum.sk nazvané

Priestor bez komplexity klesá na cene

V krízovom období nadišiel čas na „upratanie si vo firme“, ktoré sa nezaobíde bez identifikácie kľúčových ľudí a prehodnotenia portfólia klientov. Takýto chvíľami až mrazivo pôsobiaci návod ponúkla riaditeľka architektonického ateliéru Siebert + Talaš Zuzana Kalmanová. „Možno práve teraz, keď niektorí zahraniční investori už Slovensko zo svojich zámerov vyčiarkli, naberá otázka, či neosloviť verejný sektor, na aktuálnosti,“ podotkla. Architekt Roman Talaš poukázal na odlišné poslanie architekta, ktorý je tu na to, aby sa pozeral 10 rokov dopredu. Profesne ho vníma ako konzultanta pre tých, čo chcú kupovať stavebný pozemok, no nevedia, čo a v akom objeme na ňom stavať. Na to však potrebuje spoľahlivé a presné informácie. V tejto súvislosti vyzval obce, aby sa prioritne venovali územným plánom. Nekonečnými prieťahmi investori prichádzajú o peniaze a lokality ostávajú nezurbanizované.

Pokiaľ nie je zabezpečená komplexita priestoru, jeho hodnota výrazne klesá – tento Talašov výrok by sa mohol považovať za jedno z najvýznamnejších myšlienkových vyústení diskusného stretnutia. K jeho vysloveniu ho inšpirovala otázka z pléna, čo by za rovnakú cenu uprednostnil: trojizbový byt v širšom centre alebo rodinný dom s pozemkom v Rovinke. A nebol jediný, kto sa priklonil k prvej možnosti. „Silný motív na spätné zakotvenie v meste býva zistenie matky, že jej pozícia sa degradovala na taxikárku vlastných detí,“ doplnil moderátor Jozef Foltýn spoločnú úvahu o príčinách masívneho exodu Bratislavčanov do satelitných vidieckych mestečiek a ich terajšej „repatriácie“. Takže konštatovanie, že pozemok nie je všetko, nemusí byť nakoniec nepravdivé.

Na fundamentálnu otázku diskusie, či investícia do stavebného pozemku znamená správe rozhodnutie práve v neistých časoch, vtipne poznamenal: „Ak sa obklopíte dobrým architektom, bankárom, realitným poradcom a aj katastrálny úrad si splní všetky povinnosti, tak sa kúpa pozemku stane pre vás z dlhodobého hľadiska veľmi dobrou investíciou.“ Navrhuje však prísne rozlišovať krízu hospodársku a krízu finančnú, ktorá ju vyvolala. „Ani najväčší umelec nevie, ako hlboko klesneme a ako dlho bude trvať. Celé trhové hospodárstvo je iba psychológia. Davová psychóza vypukla z očakávania toho, čo príde. Každý sa brzdí v konzume, v investíciách. Čím menej budeme konzumovať, tým viac tú krízu prehĺbime,“ uzavrel Foltýn.

Ilustračné foto – Siebert + Talaš a redakcia