Prečo tolerujeme nečinnosť stavebných úradov?

Povoľovanie stavieb v Bratislave trvá dlhé roky. Svoj podiel na tom má aj komplikovaná dvojúrovňová samospráva. Zatiaľ čo v bežnom meste povoľovanie výstavby začína na stavebnom úrade, kde stavebník predkladá projekt s potrebnými prílohami /vyjadreniami, v Bratislave je potrebné ešte záväzné stanovisko hlavného mesta.

Len na tento krok sa čaká mesiace, aj keď v tomto roku sa už proces aspoň čiastočne zrýchľuje. Žiadosť o začatie územného konania stavebník predkladá na stavebný úrad až po získaní kladného záväzného stanoviska mesta.

Veľký konflikt záujmov

Činnosť stavebných úradov vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. Tu vzniká potenciálne veľký konflikt záujmov pri osobe starostu/starostky mestskej časti. Na jednej strane je starosta voleným zástupcom so svojim politickým programom, zároveň však má, ako štatutár stavebného úradu, konať nestranne a výlučne v zmysle platnej legislatívy. Nie vždy však dokážu starostovia tieto dve pozície pri svojej činnosti oddeliť.

Najčastejším prejavom tohto konfliktu je nečinnosť stavebných úradov. Tá vzniká často z dôvodu snahy o úpravu navrhovaných stavieb nad rámec zákonných požiadaviek. Aj keď neexistujú zákonné dôvody prečo nepokračovať v konaní, úrad jednoducho nekoná.

Tento jav vytvára priestor na rôzne dohody medzi úradom a stavebníkom, resp. úrad čaká kým stavebník nebude reflektovať na požiadavky, ktoré by inak nemohli byť zákonnými požiadavkami v konaní. V niektorých prípadoch bývajú zdržania konaní naozaj spôsobné zahltenosťou úradov, vo veľa prípadoch je však rozhodnutie odbornými pracovníkmi spracované rýchlo, len čaká na podpis starostu.

Čakanie, najmä ak trvá mesiace, je len ťažko ospravedlniteľné. Niekedy je nečinnosť jednoznačná, inokedy úrad žiada o opätovné potvrdenie už dodaných stanovísk, alebo požaduje také stanoviská, na ktoré nemá zo zákona právo.

Aké možnosti má stavebník?

Stavebníkom tak v podstate ostávajú dve možnosti. Prvou je pristúpenie na „hru“ a snaha o doplnenie stanovísk a iných, nad rámec zákona(!), vyžadovaných podkladov, často s úpravami projektu na základe požiadaviek mestskej časti. Druhou cestou je snaha o rešpektovanie práva a postup v súlade so zákonom.

Právna reč je dosť zložitá, preto si vypomôžeme verejne dostupným materiálom so stránky AK JUDr. Jakub Mandelík: „Za neželané správanie úradníkov možno nepochybne považovať rôzne formy nezákonného postupu, ktorými môžu byť jednak pasivita úradníka v konaní, ale takisto iný postup odporujúci relevantnej právnej úprave.“

V takomto prípade je nápravou sťažnosť podávaná priamo na stavebný úrad. Je zrejmé, že šanca na úspech pri takejto sťažnosti je minimálna.

„Popri sťažnosti je ďalším alternatívnym prostriedkom nápravy aj upozornenie prokurátora podľa § 28 a nasl. zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov. Prokurátor je oprávnený podať orgánu verejnej správy upozornenie za účelom odstránenia porušovania zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, ku ktorému došlo v postupe orgánu verejnej správy pri vydávaní opatrenia alebo rozhodnutia alebo jeho nečinnosťou. Ak považujete postup úradníka za nezákonný, je nevyhnutné zaslať príslušnej prokuratúre podnet, aby prešetrila zákonnosť postupu orgánu verejnej správy. V podnete je nevyhnuté bližšie konkretizovať orgán verejnej správy, ktorého postup považujete za nesprávny a opísanie rozhodujúcich okolností. Prokurátor je povinný vybaviť podnet do dvoch mesiacov od jeho podania. Ak sa preukáže nezákonnosť postupu úradníka, orgán verejnej správy je povinný zrealizovať nápravu do 30 dní od doručenia upozornenia prokurátora.“

Príklady nezákonného postupu

Viacero stavebníkov už v Bratislave možnosť podania podnetu na prokuratúru využilo. Z vydaných upozornení prokurátora si dovolím vybrať niekoľko príkladov, ktoré by sme mohli označiť za typické. Aj toto sú postupy, ktorými stavebné úrady umelo predlžujú dĺžku konaní.

Požiadavka na právoplatný súhlas na výrub drevín

Ak plánovaná výstavba vyžaduje aj výrub drevín, stavebné úrady na mestskej časti vyžadujú, aby bol právoplatný už k územnému konaniu. Takýto súhlas vydáva príslušná mestská časť, oddelenie životného prostredia. Obvykle sa vydáva bez doložky právoplatnosti, tá je viazaná až na právoplatné stavebné povolenie. Je predsa nelogické vydať právoplatný súhlas na výrub drevín, ak ešte nie je jasné, či bude stavba aj povolená. Stavebník teda doloží súhlas na výrub drevín, avšak stavebný úrad ho (v niektorých prípadoch) odmieta akceptovať (aj keď by mal).

Opätovné požiadavky na stanoviská a vyjadrenia

Niektoré stavebné úrady žiadajú opätovné predloženie aj iných stanovísk dotknutých orgánov (aj keď ich už stavebník predložil). Ide o prípady, keď sa na žiadosť navrhovateľa dotknuté orgány už vyjadrili, že k vydaniu územného rozhodnutia nemajú námietky, ale budú sa vyjadrovať až pre účely stavebného konania. Navrhovateľ tak žiadnym spôsobom neopomenul povinnosť požiadať o stanovisko príslušný dotknutý orgán, a naopak, je neprípustné, aby navrhovateľ žiadal súhlas, ktorý mu príslušný orgán nie je oprávnený za daného stavu konania vydať. Takéto požiadavky stavebného úradu sú preto neoprávnené.

Bezdôvodné nekonanie

Pri viacerých stavbách sa vyskytujú aj neodôvodnené prieťahy v konaní. Takéto prieťahy sa vyskytujú v územnom, ale aj stavebnom konaní. Stavebník predloží príslušnú dokumentáciu a stavebný úrad obvykle začne konať. Často nasleduje výzva na doplnenie, spojená s prerušením konania. Po doplnení požadovaných podkladov (stanovísk, vyjadrení a pod.) už ale stavebný úrad nepokračuje v konaní, resp. nevykonáva žiadne úkony. Navrhovateľ nemá žiadne informácie prečo úrad nekoná a ostáva mu len možnosť podať sťažnosť, alebo podnet na prokuratúru.

Vyššie uvedenými problémami sa v minulosti zaoberala aj prokuratúra a poukázala na výskyt nezákonností vo viacerých upozorneniach. Dodržiavanie zákonov by malo byť samozrejmosťou pre všetkých a nemalo by byť tolerované verejnosťou.

Záleží na tom samospráve, občanom, ale aj stavebníkom. Nikto by nemal byť nad zákonom a vyžadovanie dodržiavania zákona (ktoroukoľvek zo strán) nemôže byť v žiadnom prípade v právnom štáte označované za zastrašovanie alebo neprimeraný tlak, naopak, malo by byť v záujme každého z nás trvať na bezvýhradnom dodržiavaní zákona.

V záujme pomôcť stavebným úradom a stavebníkom k riadnemu a čo najmenej konfliktnému priebehu územných a stavebných konaní v Inštitúte urbánneho rozvoja (IUR) pripravujeme súbor odporúčaní pre územné a stavebné konania.

(Tisková zpráva IUR)