Schválili novelu zákona o energetickej hospodárnosti budov

Schválili novelu zákona o energetickej hospodárnosti budov

Návrh novely zákona o energetickej hospodárnosti budov prevezme príslušnú európsku smernicu z mája 2010. Postupy a opatrenia v oblasti energetickej hospodárnosti budov budú zohľadňovať vonkajšie klimatické a miestne podmienky, ako aj požiadavky na vnútorné prostredie budov a nákladovú efektívnosť.

Vládny návrh novely zákona o energetickej hospodárnosti budov, ktorý upraví aj zákon o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), preberie príslušnú európsku smernicu z 19. mája 2010. Určené postupy a opatrenia v oblasti energetickej hospodárnosti budov budú zohľadňovať vonkajšie klimatické a miestne podmienky, ako aj požiadavky na vnútorné prostredie budov a nákladovú efektívnosť. Návrh novely, ktorý predložil minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Ján Počiatek, koncom júna schválila vláda. Navrhovaná novela má podľa rezortu dopravy a výstavby len doplniť a spresniť existujúce opatrenia bez koncepčnej zmeny právnej úpravy. Po schválení v parlamente by mala nadobudnúť účinnosť 1. januára 2013 s výnimkou časti o zmenách stavebného zákona, ktorá má byť účinná 1. júla 2013.

Požiadavky na pravidelnú kontrolu vykurovacích a klimatizačných systémov v budovách vrátane zavedenia nezávislého systému kontroly správ budú prevzaté príslušným návrhom zákona, vrátane zmeny zákona o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon). Návrh tohto zákona pripravuje Ministerstvo hospodárstva SR, pričom gestorom transpozície je Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR. Nové kompetencie, napríklad pri zhotovení Národného plánu zameraného na zvyšovanie počtu budov s takmer nulovou potrebou energie, vypracovaní zoznamu opatrení ako aj poskytovaní dotácií na výskum a vývoj v oblasti energetickej hospodárnosti budov bude ministerstvo dopravy a výstavby zabezpečovať v rámci schválených limitov výdavkov svojej kapitoly na príslušný rok a v rámci limitov počtu zamestnancov.

Systém nezávislej kontroly energetických certifikátov zaťaží rozpočet

Negatívny vplyv na štátny rozpočet bude mať nová požiadavka európskej smernice pre zavedenie nezávislých systémov kontroly energetických certifikátov. Rozsah a spôsob kontroly sa podľa smernice významne odlišuje od zavedeného štátneho dozoru v prípade energetickej certifikácie, ktorý vykonáva Štátna energetická inšpekcia. Vykonávaním kontroly v požadovanom rozsahu okolo 10 tis. vydaných energetických certifikátov ročne a podľa požiadaviek obsahu kontroly má byť poverená Slovenská stavebná inšpekcia. Potrebné je preto prijať osem nových zamestnancov s vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa a osobitným kvalifikačným predpokladom. Vyčíslené ročné výdavky na mzdy a povinné odvody pre nich dosahujú vyše 120 tis. eur.

Podľa Národného plánu po roku 2018 by mali mať takmer nulovú potrebu energie všetky nové budovy, v ktorých sídlia a ktoré vlastnia orgány verejnej správy, a od 31. decembra 2020 všetky nové budovy. Platnosť energetického certifikátu má byť najviac desať rokov. Dotáciu možno poskytnúť na výskum a vývoj v oblasti energetickej hospodárnosti (až do 100 % ekonomicky oprávnených nákladov) a na urýchlenie zvyšovania energetickej hospodárnosti budov a na ich prechod na budovy s takmer nulovou potrebou energie.

Foto: SXC, Rubenjob