1. 3. 2011

Železničné koridory záchranou pre kolabujúcu dopravu v Bratislave

Železničné koridory záchranou pre kolabujúcu dopravu v Bratislave

Projekt TEN-T je jediným komplexným a dlhodobým riešením bratislavskej MHD. Jeho prípadné zastavenie by znamenalo koniec snáh o vybudovanie nosného dopravného systému. Týmto tvrdením reagoval včera na tlačovej besede generálny riaditeľ a predseda predstavenstva spoločnosti Dopravoprojekt Gabriel Koczkáš na údajný zámer Hlavného mesta SR presunúť z Operačného programu Doprava 250 miliónov eur, pôvodne určených na prepojenie železničných koridorov na území mesta, na výstavbu hybridnej koľajovej trate z Janíkovho dvora na Šafárikovo námestie, vo využívaní ktorej by sa striedali električky s regionálnymi vlakmi.

Ako dodal, projekt je už v takom štádiu rozpracovanosti, že jeho stopnutie by bolo vzhľadom na financie schválené Európskou úniou neefektívne. Spoločnosť preto vyzýva zainteresovaných predstaviteľov štátnej i verejnej správy, aby zvážili všetky odborné argumenty a výstavbu TEN-T (Trans European Network for Transport) ako európskeho, regionálneho i mestského projektu rozhodne podporili.

Dopravoprojekt: Budúcnosť MHD smeruje do podzemia

„Projekt TEN-T ponúka nielen prepojenie miest Bratislavy a Viedne kapacitnou koľajovou dopravou a napojením letiska M. R. Štefánika, ale hlavne dlhodobé riešenie hromadnej dopravy, ktorá v Bratislave kolabuje,“ upozorňuje Koczkáš. Vzhľadom na to, že povoľovací proces bude ukončený už v roku 2011, začať s realizáciou sa dá podľa neho ešte tento rok. „Pri ostatných riešeniach nie je isté, či bude táto podmienka splnená. Pre Slovensko je to dôležitý faktor, keďže v poslednej hodnotiacej správe Európska komisia upozornila, že eurofondy čerpáme len na 18,6 %,“ argumentuje šéf Dopravoprojektu.

Medzi ďalšie výhody TEN-T nespochybniteľne patrí:

  • Garantované financovanie: v značnej miere ho pokryjú – a v tom spočíva jeden z jeho kardinálnych tromfov – prostriedky z eurofondov.
  • Príležitosť vyriešiť konečne dopravnú situáciu v metropole bez výraznejšieho zaťaženia mestského či štátneho rozpočtu.
  • Modernizácia železničného uzla Bratislavy, ktorá sa v rámci projektu rieši.
  • Bezkolízne dopravenie cestujúcich do centra Bratislavy (5 zo 7 traťových smerov: Trnava, Galanta, Dunajská Streda, Rajka, Kittsee, Kúty, Marchegg)
  • Na území mesta je projekt určený výlučne na prepravu cestujúcich, čím dôjde k segregácii nákladnej a osobnej dopravy.

Projekt TEN-T je jednou z priorít EÚ a nadväzuje na medzinárodné dohody AGC a AGTC. Návrh počíta s jeho komplexným zapojením do existujúceho dopravného systému v hlavnom meste. Budúcnosť mestskej dopravy je podľa Dopravoprojektu v podzemí, čo dokazujú príklady z EÚ. Ide totiž o bezkolíznu dopravnú líniu, ktorá ponúka veľkú kapacitu na prepravu osôb.

Medzi hlavné regionálne a lokálne ciele TEN-T možno zaradiť:

  • modernizáciu a kompatibilitu technických parametrov železničnej infraštruktúry
  • rozvoj železničnej dopravy a prepojenie 2 významných koridorov prechádzajúcich územím SR (Koridor č. IV: Berlín – Praha – Bratislava – Budapešť – Thessaloniki, Koridor č. V: Benátky – Terst/Koper – Ľubľana – Budapešť – Užhorod – Ľvov a jeho vetva Bratislava – Žilina – Košice – Čierna n/Tisou)
  • zvýšenie interoperability národnej železničnej siete a integrovanie Bratislavy do európskej železničnej siete vybudovaním železničnej osi Paríž – Štrasburg – Štutgart – Viedeň – Bratislava na vysoko výkonnú trať pre osobnú i nákladnú dopravu
  • vytvorenie integrovaného mestského systému dopravy
  • zabezpečenie vnútromestskej hromadnej dopravy a prepravy obyvateľov z a do mestskej časti Petržalka
  • zabezpečenie prepojenia dvoch medzinárodných letísk prepojením bratislavského letiska s Petržalkou.

Na území Bratislavy je v súčasnosti podľa Dopravoprojektu 13 železničných staníc a takmer 89,5 km železničných tratí. „Využitie potenciálu týchto veľkokapacitných koridorov na prepravu osôb, ich rozšírenie do podzemia a ich doplnenie o vzájomné prepojenie popod Dunaj je nespochybniteľne najlepším a dlhodobým riešením hromadnej dopravy cestujúcich v Bratislave,“ prízvukuje materiál Dopravoprojektu nazvaný Prepojenie železničných koridorov v Bratislave.

Koczkáš: Duálny systém nie je v antagonistickej polohe

Do projektovej prípravy TEN-T sa podľa Koczkáša dosiaľ investovalo 19,6 milióna eur bez DPH, kompletný investičný objem predpokladá náklady vo výške skoro 1,328 mld. eur. Dopravoprojekt ako gestor projektovej, inžinierskej a majetkovo-právnej prípravy nedostal oficiálnu informáciu o nejakom pozastavení projektu. „Zástupcovia ministerstva dopravy k nám chodia na pravidelné porady a zatiaľ nám neavizovali žiadnu zmenu,“ potvrdil Koczkáš a na adresu samosprávy uviedol: „Predpokladám, že kompetentní prehodnotia svoje stanoviská na prospech Bratislavy. Mesto predsa v memorande deklarovalo podporu TEN-T, pripravilo technicko-ekonomickú štúdiu a urobilo aj patričné kroky k zmene územného plánu. To, že chce vybudovať duálny systém, nie je v antagonistickej polohe. Projekt umožňuje mestu využiť aj tunel, hoci tým vôbec nie je podmienený.“

Magistrát hlavného mesta projekt nosného dopravného systému a koľajovej dopravy v Petržalke nevníma ako konkurenciu projektu TEN-T. „Naša cesta nie je o konflikte a nepochováva TEN-T, ale akceptuje, že na úrovni mesta by v budúcnosti mohlo dôjsť aj k takejto investícii,“ uviedol najnovšie pre agentúru SITA hovorca nového primátora Ľubomír Andrassy.

Investorom TEN-T v Bratislave sú Železnice Slovenskej republiky. Celú projektovú a inžiniersku prípravu projektu zabezpečuje spoločnosť DI Koridor, ktorú založili Dopravoprojekt a jeho dcérska firma Infraprojekt po úspechu vo verejnej súťaži na vypracovanie projektovej dokumentácie, výkon inžinierskej činnosti a autorského dozoru pre stavby projektu TEN-T. Časový harmonogram prepojenia železničných koridorov je rozvrhnutý tak, aby sa peniaze vo výške okolo 500 miliónov eur (čo sú odhadované náklady na I. etapu) mohli v zhode s podmienkami Európskej komisie vyčerpať do roku 2015.

Projekt TEN-T bol kvôli svojmu rozsahu predefinovaný z pôvodných 3 na 8 stavieb a rozdelený na tri etapy, pričom prvá (prepojenie letiska so železničnou sieťou mesta, rekonštrukcia žst. Bratislava-Predmestie, postavenie novej koľaje na zastávku Slovany s pokračovaním až po žst. Filiálka) by mala byť ukončená do roku 2015. Druhá etapa počíta o. i. s dobudovaním podzemnej časti stavby od Filiálky až po žst. v Petržalke. Podľa Koczkáša je I. etapa železničného projektu TEN-T po 4 rokoch projektovo kompletne pripravená a dokumentácia pre stavebné povolenie hotová.

Pripomíname, že rozsiahla dopravná tematika sa takto o týždeň – 8. marca 2011 stane predmetom konferencie s názvom Fórum o doprave: Bratislava a regióny, ktorú internetový časopis Stavebné fórum.sk zorganizoval v bratislavskom Apollo Hoteli. Dva diskusné panely pokryjú široké spektrum otázok ako napríklad:

  • vývoj a projektovanie dopravných stavieb a dopravný urbanizmus
  • cestná infraštruktúra v SR
  • regionálne dimenzie v dopravnom plánovaní
  • rozvojové zámery v oblasti dopravy a príležitosti pre investorov
  • stav a budúcnosť integrovaných dopravných systémov (IDS) na Slovensku
  • riešenia parkovania v mestách.

Zloženie účastníkov zastupujúcich významné firmy a organizácie (Magistrát hlavného mesta Bratislavy, Volkswagen Slovakia, Alfa 04, KPM Consult, Cresco Group, Strabag, Doprastav, Dopravoprojekt, Výskumný ústav dopravný, ARS Iuris Slovakia, Volksbank Slovensko, Asociácia PPP) zvyšuje celkovú odbornú i spoločenskú prestíž akcie, ktorej partnerom je spoločnosť MS architekti s.r.o. Viac informácií o programe monotematickej konferencie a on-line registračný formulár nájdete na webe diskusií.

Zdroj a foto – AMI Communications Slovensko / Dopravoprojekt, a.s.