Žilinská univerzita & Výskumný ústav dopravný: spolupráca na prenose poznatkov a technológií

Žilinská univerzita & Výskumný ústav dopravný: spolupráca na prenose poznatkov a technológií

Nástrojom, ako môže Žilinská univerzita prispieť k udržateľnému rozvoju mesta Žilina, sa v ďalšom bloku spomínaného minulotýždňového diskusného stretnutia Stavebného fóra.sk venovala jej rektorka Tatiana Čorejová. Medzi tie podstatné zaradila participáciu akademickej sféry na inováciách, prístupe k infraštruktúre i službám a na raste konkurencieschopnosti regiónu.

Ako pripomenula, možnosti kvalitatívnej korekcie jeho rozvoja podmieňuje štruktúra kapitálovej vybavenosti a štruktúra práce.

Žilinskú univerzitu v Žiline (ŽUŽ) reprezentuje v súčasnosti 1 527 zamestnancov, z toho 654 učiteľov, 97 profesorov, 137 docentov a 160 výskumných pracovníkov. Medzi základné smery výskumu tejto významnej vzdelávacej ustanovizne patria inteligentné dopravné a výrobné systémy, materiálové inžinierstvo, bezpečná kritická infraštruktúra či dopravný generel.

Univerzitný vedecký park podporí inovatívny program

Pokiaľ ide o oblasti aktívnej spolupráce s mestom, tá sa má podľa rektorky ŽUŽ rozvíjať na platforme troch inštitucionálnych projektov: Univerzitného vedeckého parku, Výskumného centra a Popularizačného regionálneho centra.

Ako Čorejová informovala, projekt Univerzitného vedeckého parku (UVP ŽU) sa má zrealizovať v období 07/2012–06/2015 cez Operačný program Výskum a vývoj a jeho Opatrenie 2.2 (Prenos poznatkov a technológií získaných výskumom a vývojom do praxe) v spolupráci s VÚD Žilina za celkové náklady 42,2 mil. eur. Zámerom projektu je vybudovať sofistikovaný technologický celok v oblasti inteligentných dopravných a výrobných systémov, ako aj vytvoriť prostredie podporujúce kreativitu a integráciu výskumných pracovísk.

Rektorka ŽU sa pristavila aj pri piatich ťažiskových aktivitách UVP ŽU:

1) Zvyšovanie inovačnej kultúry v akademickej sfére pomocou inkubátorov:

• koncentrovaný výskum smerujúci k novým vedeckým metódam a  poznatkom,
• formulovanie platformy na vznik inovatívnych firiem.

2) Podpora aplikovaného výskumu a vývoja:

• monitoring vývoja vo vybraných odboroch vo svete,
• dobudovanie výskumnej infraštruktúry vedeckého parku ŽU moderným prístrojovým vybavením,
• špičkový aplikovaný výskum pre potreby podnikateľskej praxe,
• transfer získaných poznatkov,
• formulovanie koncepcií ďalšieho rozvoja.

3) Zvyšovanie kvality prenosu technológií a poznatkov do praxe:

• interakcia medzi výskumnými tímami a odberateľmi výsledkov VaV,
• propagácia aktivít výskumu a vývoja a popularizácia ich výsledkov v širokej verejnosti,
• poradenstvo pre výskumné tímy v procesoch transferu poznatkov.

4) Využívanie inštitútu duševného vlastníctva pracoviskami VaV:

• poradenstvo a konzultácie k otázkam právnej a patentovej ochrany duševného vlastníctva a transferu technológií,
• vytváranie podmienok na podporu finančného krytia prvých fáz právnej ochrany.

5) Vytvorenie regionálneho centra:

• úzke spojenie s regiónom severozápadného Slovenska a mestom Žilina,
• vytváranie podmienok na partnerstvo ŽU s podnikateľským sektorom,
• znalostné a inovačné centrum pre regionálne malé a  stredné firmy.

Výskumné centrum & Popularizačné regionálne centrum

Ďalším projektom, ako rektorka ŽUŽ doplnila, má byť Výskumné centrum (VC ŽU) realizované taktiež cez Operačný program Výskum a vývoj a jeho Opatrenie 2.2 (Prenos poznatkov a technológií získaných výskumom a vývojom do praxe) za celkové náklady 24,7 milióna eur. Zámerom v tomto prípade má byť skvalitnenie infraštruktúry ŽU na zvyšovanie konkurencieschopnosti ekonomiky regiónu ŽSK i SR, znižovanie regionálnych disparít, vznik nových inovatívnych malých a stredných podnikov typu spin-off a tvorba nových pracovných miest vo VaV.

Aktivity VC ŽU sa zameriavajú prednostne na štyri oblasti:

1. výstavba a podpora VC ŽU ako regionálneho centra aplikovaného výskumu a  vývoja,
2. zvyšovanie inovačnej kultúry v akademickej sfére pomocou inkubátorov,
3. podpora aplikovaného výskumu,
4. zvyšovanie kvality interného manažmentu prenosu technológií a poznatkov do praxe z prostredia akademickej sféry, vrátane odstraňovania bariér medzi výskumom/vývojom a spoločnosťou/hospodárstvom.

Poslednou – treťou univerzitnou platformou sa má podľa rektorky ŽUŽ Tatiany Čorejovej stať Popularizačné regionálne centrum ŽU určené na propagáciu VaV v meste, VÚC a regióne, vytvorenie Múzea vedy a výskumu a Pamäte Slovenska – národného centra excelentnosti výskumu ochrany a sprístupnenia kultúrneho a vedeckého dedičstva.

Kapacitné možnosti a úzke miesta cestných komunikácií

Ďalší aktívny rečník Ján Bado z Výskumného ústavu dopravného, a.s. (VÚD) označil Žilinu za významný dopravný uzol, v ktorom sa zbiehajú dôležité európske dopravné trasy a križujú významné cestné ťahy. Zároveň identifikoval hlavné diaľničné ťahy trasované Žilinským samosprávnym krajom:

• Úsek D1 Turany – Hubová: nedoriešený problém vplyvov trasy na ŽP
• Úsek D1 Hubová – Ivachnová: vyhlásená verejná súťaž
• Úsek D1 Dubná Skala – Turany: v realizácii (obstaraná cena: 137,75 mil. eur)

V trasách cestných komunikácií je za posledných 10 rokov podľa Badu nasledujúci dopravný stav:

• Rýchlostná cesta R5 „Svrčinovec – hranica ČR“: 2,5-násobný nárast, u nákladných vozidiel až 6,2-násobný.
• Diaľnica D3 „Žilina – Svrčinovec“: 2,2-násobný nárast, u nákladných vozidiel až 3,3-násobný.
• Diaľnica D3 „Svrčinovec – Poľsko“: stagnácia dopravy → obmedzenie nad 7,5 t.

V ďalšej časti vystúpenia sa predstaviteľ VÚD venoval kapacitným možnostiam a tzv. úzkym miestam súčasných cestných komunikácií zabezpečujúcich medzinárodnú dopravu v trase D3 a R5 a v trase D1, R1 a R3. Reprezentujú ich cesty I/11, I/12, I/18 (4,5-násobne prekročená kapacita), I/59 (mierne až 2-násobne prekročená kapacita) a I/65 (2-násobne prekročená kapacita).

Metodika UNECE na princípe multikriteriálnej analýzy

Ako Ján Bado pripomenul, VÚD v súčasnosti spracováva pre MDVRR SR úpravu metodiky UNECE na slovenské podmienky, v rámci čoho pripravuje vyhodnotenie investičných priorít v oblasti dopravnej infraštruktúry a podklad pre Operačný program – Doprava 2014 –2020. Hodnotiace kritériá sú pritom rozčlenené na:
Súbor A – Socioekonomická návratnosť investície (urgentnosť, efektívnosť nákladov, očakávané investičné náklady, úroveň dopravného dopytu, finančná realizovateľnosť)
Súbor B – Funkčnosť a koherentnosť siete (význam z hľadiska medzinárodného dopytu po osobnej a nákladnej doprave, odstránenie kritických miest, prepojenie existujúcich sietí)
Súbor C – Regionálny rozvoj a environmentálne dopady (sídelno-urbanistický rozvoj regiónov, vplyv na životné prostredie a na ekonomický rozvoj regiónu).

Ako Ján Bado záverom zhrnul, úseky diaľnic a RC v okolí Žiliny patria podľa metodiky UNECE medzi prioritne najvýznamnejšie stavby cestnej siete v SR. Diaľnica D3 pritom predstavuje dopravne najvýznamnejšie cestné prepojenie Poľska a Slovenska, rýchlostná cesta R3 druhé najvýznamnejšie. Smerom z Poľska na Slovensko a ďalej na Maďarsko a Rakúsko bol zaznamenaný významný nárast nákladnej tranzitnej dopravy. Z dopravného hľadiska považuje Bado za tri hlavné priority presun tranzitnej dopravy z mesta, budovanie diaľnice D1 Hričovské Podhradie – Dubná Skala a prepojenie D1 a R1 pomocou R3 v úseku Martin – Šášovské Podhradie. Až potom má prísť na rad predĺženie R1 do Ružomberka.

Obrázky – Žilinská univerzita (1–6) a VÚD, a.s. (7–9)
1,2 – Žilinská univerzita (ŽU)
3 – Popularizačné regionálne centrum ŽU (národná kultúrna pamiatka: Uhorská kráľovská štátna hlavná reálna škola)
4 – Zaťaženie Veľká okružná: centrum
5 – Výhľad do roku 2025 – s D1 a D3
6 – Udržateľný rozvoj mesta – doprava
7 – Žilina – významný dopravný uzol
8 – Hlavné diaľničné ťahy trasované Žilinským samosprávnym krajom
9 – Priemerné dopravné zaťaženie na analyzovaných cestných ťahoch v roku 2010